vlaD-zone

Fyzická príprava na parkour

FYZICKÁ PRÍPRAVA NA PARKOUR

Človek sa nestáva parkouristom tým, že sa odváži skočiť z niekoľkometrového objektu, ale robí ho ním cesta, ktorú musí zdolať, aby zvládol túto "prekážku". Práve táto časť PK je tým nadôležitejším v tomto "športe". Učí človeka poznať seba samého vo všetkých aspektoch. Oboznamuje cvičenca s jeho momentálnym stavom fyzickej a psychickej úrovne a ukazuje mu jeho momentálne schopnosti. Zvládnutie určitého pohybu nie je len otázkou dobrej fyzickej kondície, ale aj otázkou jeho "duševného" stavu. Strach! Strach je to čo nám pomáha a zároven to čo nás brzdí. Nácvikom jednoduchých pohybov pomaly prekonávame prekážky, ktoré nám vytvára naše telo a naša myseľ. Len postupným nácvikom môžeme dosiahnuť bez rizika to, čo chceme. Z toho zároveň vyplýva, že PK (alebo hociktorý iný šport) je nebezpečný natoľko, nakoľko si ho cvičenec nebezpecným urobí.

Fyzické prepredpoklady pre tento šport

Nič ťa nemôže pripraviť na to, čo ťa čaká v PK. PK ako taký nemá určitú formu! Prvky/triky, ktoré sú momentálne definované, sú len stavebným kameňom tohoto "športu"! Cvičenec nie je nijako obmedzený a je len na ňom, ako tieto základy začne rozvíjať. Z tohoto dôvodu nie je možné určiť akým spôsobom, a ktoré svalové partie sa budú priamo zúčastnovať na pohybe. Každý človek ma zároveň iné fyzické predpoklady a ten istý cvik može vykonávať odlišným spôsobom. Z toho vyplýva, že teoreticky neexistujú žiadne prepoklady, ale skúsenosti s iným športom môžu byť nápomocné.

Ktorá svalová partia je najdôležitejšia

Odpoveď je žiadna. Nemôžeme sústrediť tréning len na určitú časť, pretože v PK využívame celé telo.

Výbava

Tým najlepším na tomto športe je, že nepotrebujete žiadnu výbavu. Možno jediné je správny výber obuvi. Mala by pevne držať nohu, byť odpružená a mať priľnavú podrážku. Upozorňujem však, že aj tie najdrahšie topánky za teba skákať nebudú a neurobia z teba supermana.

Príprava

Príprava zahrňuje fyzický, technický nácvik a vytrvalosť. Vytrvalosť nenarastá len zlepšením fyzickej kondície, ale aj zlepšením techniky samotnej. Čím dokonalejšia je technika, tým sa na pohybe zúčastňuje menej svalov a tým pádom na pohyb vynaložíme menej energie. Ďalej, čím je dokonalejšia naša technika, tým je aj náš pohybový prejav (flow) lepší. Začínať by sa malo od čo najjednoduchších cvikov. Fyzický nácvik zahrňuje silový tréning a strečing. Strečing je veľmi dôležitou časťou a mal by byť súčasťou každého tréningu. Technický nácvik zahrňuje nácvik koordinácie pohybu, rovnováhy a nácvik samotnej techniky určitého skoku/triku.

Začiatok tréningu by mal byť kombinovaný fyzický a technický nácvik. Malo by to byť prípravné cvičenie pre strečing. Vhodný je beh, skoky na mieste, pri ktorých sa snažíme o čo najlepšie technické prevedenie a čo najväčšiu výšku (ide v podstate o základný nácvik techniky), skoky na mieste kombinované s rotáciou 360, 540, 720° (je to nácvik kordinácie a rovnováhy).

Ďalšia fáza je strečing. Strečing rozdeľujeme na statický a dynamický. Znovu by sme sa nemali zameriavať len na určitú časť, ale na celé telo.

Posledná fáza je samotný nácvik určitej techniky. Počas tréningu je najlepšie zamerať sa na jeden trik/cvik, ktorý trénujeme pokial nemáme pocit, že sme ho zvládli. Ďalší tréning potom stací niekoľko krát tento prvok zopakovať a venovať sa inému.

Freerun/parkour

Pre nás parkour znamená pohyb ako taký, preto ho nepovažujeme za šport. Rozdiel je však v tom, že sa do toho pohybu snažíme vložiť určitý štýl. Pod pojmom štýl v PK rozumiem čo najlepšie zvládnutie plynulosti pohybu a zároveň zvládnutie pohybu vo fáze prechodu medzi jednotlivými trikmi/cvikmi. Štýl človek zlepšuje klasickým tréningom - čo je opakovanie určitého triku, kým sa tento nestane prirodzeným a my ho prestaneme vnímať (rovnako ako pri chôdzi - to že krácame, alebo bežíme si vôbec neuvedomujeme). Pohyb sa pre nás stáva rutinou, človek získava čas na sledovanie, prieskum prostredia počas behu (freerun-u) a je schopný dopredu určiť trasu bez toho, aby sa zastavil. Trasu vyberá automaticky na základe pohybov v jeho arzenále a tak predchádza riziku možného zranenia. Ak pohyb vykonáva telo automaticky, tak sa relatívne predlžuje čas, ktorý vnímame počas samotného skoku. Relatívne preto, lebo v skutocnosti "neletíme" dlhšie, ale získavame čas vďaka tomu, že na daný pohyb nemyslíme.