vlaD-zone

Vývoj Parkouru

VÝVOJ PARKOURU

Ak sleduješ parkourovú scénu, určite si si všimol, že sa debatuje o smerovaní parkouru. V praxi to vyzerá tak, že prevážne francúzsky traceurs sú za zachovanie cistoty parkouru, kde ide najmä o efektivitu pohybu, nie o štýlovosť. Na druhej strane sú britský Urbanfreeflow, ktorí masívne tlačia parkour do médii, organizujú dokonca parkourové tréningy v telocvičniach a premenovali disciplínu na freestyle parkour.

Kedže začína byť parkour čoraz viac medializovaný, pravidelne sa objavuje vo filmoch a reklamách, vznikla už dokonca aj počítačová hra venovaná tejto disciplíne, logicky sa teda vynára porovnanie so skateboardingom. Na začiatku bol tento šport underground, chalani tvrdo trénovali triky, išlo im o to, zvládnuť technicky premakané triky s doskou. Postupom času sa na skateboarding nabalila reklama, oblecenie, dokonca celý lifestyle. Niečo podobné teraz sledujeme v parkoure. Mnohí sa v disciplíne strácajú, začnú trénovať jeden jediný trik, majú ho ako modlu a parkour ide do úzadia. Niektorí tiež berú parkour ako možnost zamachrovat. Ale aj v parkoure platí staré pravidlo, že machrujú iba tí, ktorí nato jednoducho nemajú...

Je ťažké pochopiť volnosť parkouru. Na jednej strane v ňom neplatia pravidlá, neznámkuje sa v ňom ako v gymnastike, no na druhej strane sú to práve ľudia, ktorí začínajú vravieť čo patrí do parkouru a čo nie. Vychádzajme však z histórie: otec Davida Bella vyvinul vo vietnamskej vojne umenie rýchlo utiecť pred nepriateom v zložitom prostredí. Toto svoje umenie dalej rozvinul ako požiarnik. Jeho syn, ktorému prisudzujú, že parkour "vymyslel", sa snaží túto myšlienku udržať v jej pôvodnej podobe. Každý, kto trénuje parkour v prvom rade rozvíja svoje psychické a fyzické možnosti, ale v prípade nebezpečenstva dokáže zachrániť seba a druhých. Keď si pozriem večer správy, tak sa mi zdá, že to nie je až taká nereálna predstava, katastrof je okolo nás akurát tak dosť. V čase nebezpečenstva tak samozrejme nebudeš rozmýšlať, či dáš salto, alebo dash vault, budeš sa snažiť čo najefektívnejšie dostať z jedného miesta na druhé. Všetky názvy a definície pôjdu bokom. Iste, vačšinu času budeš parkour trénovať v "mierových podmienkach", ale základ by mal zostať - snažiť sa robit pohyb čo najefektívnejšie a priamočiaro.

Napriek tomu, že stále obhajujeme v slovenskom parkoure slobodu a nikdy sme neboli proti saltám a štýlovým trikom, neprestaneme však zdôraznovať základ - a tým je plynulý pohyb. Trénovanie iba jedného triku jednoducho nemôžeme nazvat parkourom, stráca sa tu akýkolvek zmysel celého pohybu.

V minulom roku sme mali niekoľko vydarených street jamov, na ktorých sa stretli parkourové skupiny z rôznych miest. Nie preto, aby sútažili, kto skočí viac, ale preto, aby sa od seba navzájom učili a spolu hľadali nové prekážky. Veľa deciek sa ma pýta cez internet, či by sa niekedy mohli prísť pozrieť na tréning a jedným dychom vravia, že sa boja príst, lebo sú ešte len začiatočníci a že ich vysmejeme. Doteraz sa na našich street jamoch nikto nad nikoho nevyvyšoval, ani si nemeral sily. Prišli aj úplný začiatočníci, aj chalani, ktorí majú gymnastiku v malíčku a každý sa naučil niečo nové. Vždy sa našiel niekto, kto ukázal na ďalšiu možnú prekážku. Na konci sme boli aj tak všetci rovnako dolámaní a unavení, ale myslím, že všetci mali fajn pocit, že sme si dobre poskákali. Pomaly ide jar a street jamy znova začnú. Dúfam, že táto atmosféra na nich zostane, taktisto ako atmosféra v slovenskej parkourovej komunite. Prajem všetkým, starým aj nováčikom otvorenú mysel a kreativitu.